Share This Article
Koncom leta sme pre našich hostí pripravili pilotné podujatie na Kosodrevine, ktoré nieslo výstižný názov Chuť zážitku. A to, ako tento večer vyzeral, vám priblížime v nasledujúcich riadkoch.
Gastronomické podujatie sme začali už sviežim welcome drinkom na južnej strane Chopku v Summer bare na Krupovej, odkiaľ sme sa vyviezli na Kosodrevinu. Hostia však tu mohli prísť aj zo severnej strany a preklenúť tak kopec až tromi lanovkami najskôr na Priehybu, potom na Chopok a odtiaľ na cieľovú stanicu Kosodrevinu. Kým sme však začali stolovať, užili sme si z drevenej terasy výhľady do údolia pri zapadajúcom Slnku. Následne sme sa presunuli do reštaurácie vyzdobenej prírodnými dekoráciami, medzi ktorými boli vetvy stromov či kríčky s čučoriedkami či bobule brusníc. Precízne nastreté príbory a poháre nezostali dlho nedotknuté a po krátkom uvítaní sme sa za príjemnej hudby a komornej atmosféry pustili do prvého chodu.
Trocha tradície…
Usmiata čašníčka nám doniesla misky s bryndzovým demikátom pod ktorým sa ukrýval šalátik z pečených paprík, zemiakový chlieb a údená slaninka. O chvíľu sme mali na stole aj pivo z Pivovaru Erb, ktoré nám pútavo prezentoval odborník z pivovaru. Po tom, čo nám moderátor zaželal dobrú chuť sme sa lyžičkami pustili do polievky. Jej jemná chuť a krásna svetlooranžová farba ma zahltila natoľko, že mi personál odnášal prázdnu misku.
…aj modernosti
Pokračovali sme druhým chodom, ktorý bol už netradičný. Zjavil sa pred nami pstruh, no telo ryby by ste hľadali márne, bol totiž ukrytý v nakrájanej palacinke plávajúcej na omáčke z fermentovaného cesnaku a chrenu. Navrchu boli rôzne bylinky a klíčky, ktorým dominoval kôpor. Od lahodnej chuti sme sa tak dostali k trochu výraznejšej, ktorej bolo prispôsobené aj pivo.
Pomedzi jednotlivé chody sme mali čas aj na malé rozhovory za stolom a okrem samotného jedla sme sa aj čo-to o sebe dozvedeli. S nadšením sme sa tešili na prostredný chod a z menu sme sa dozvedeli, že pôjde o jahňa. Prekvapila ma však pokroková forma. Na tanieri sa vynímali mäsové guľky, malé klobásky z jahňaciny, ktoré sa podávali s grilovanou kapustou na tradičnej lokši a údenou slaninkou prikryté zelenými listami voňavej vňati.
Naše žalúdky sa aj pri degustačných porciách pomaly zapĺňali a s pomyslením, že sú pred nami ešte dva chody, sme boli zvedaví, či ich ešte zvládneme zjesť. Po rybe a mäse z domáceho zvieraťa sme tentokrát dostali plátky z jeleniny, konkrétne mäkký jelení chrbát s karlovarským knedlíkom. Na tanieri však nebolo len to! Nápadité prevedenie s bobuľovým ovocím a stonkami byliniek dodalo predposlednému jedlu osviežujúcu a sladkú chuť. K tmavému mäsu sme dostali aj tmavé erbové pivo, o ktorom sme sa dozvedeli, že sa dofarbuje napríklad kávou či inými naturálnymi plodmi.
Nechýbala sladká bodka na záver. Tím kuchárov pre nás pripravil vyprážané fanky s tvarohovým krémom a horúcimi čučoriedkami. Dezert bol skvelý, hostia si ho s úsmevom vychutnávali aj s malým pohárom naparovaného piva. Vonku sa medzičasom zotmelo. Tichý štrngot tanierov a príborov netrval dlho a po 5-chodovej večeri nás moderátor pozval do Múzea lanovky Von Roll.
Niečo z histórie lanovky na záver
Schodisko vysvietené plamienkami sviečok nás priviedlo do bývalej stanice lanovky. Zaujímavosťou je, že cestujúci v nej sedeli bokom. Ľudia, ktorí nastupovali na lanovú dráhu mali čas na bezpečné usadenie, ktoré korigoval personál. Po krátkom výklade o fungovaní tohto typu lanovky sa priestor zmenil na malé kino. Na premietacom plátne sa striedali dobové čierno-biele zábery s tými súčasnými a s obdivom k ľudskej práci sme sledovali pútavý dokument o výstavbe lanoviek na Chopok z južnej aj severnej strany. Po pár minútach sme si prezreli expozíciu s múzea a najmä konštrukciu lanovky. Niektorí návštevníci si vyskúšali aj sadnúť do dvojsedačky a postupne sme sa všetci vrátili do priestorov, kde sme zažili chute a vône Horehronia. Hostia si tu mohli kúpiť fľaškové pivo, ktoré sme mohli počas 5-chodovej večere vyskúšať a onedlho sme sa za mesačného svitu vracali lanovkou do východzej stanice, kde sme sa rozlúčili.
