Share This Article
Kam vyraziť na turistiku v Tatrách s deťmi? A ako ich namotivovať? Tu je návod, pri ktorom sa zabaví celá rodina.
Vlaková stanica Starý Smokovec víta každým dňom a každým príchodom tatranského vláčika turistov, ktorí sa vyberajú na potulky tatranskými chodníčkami. Náš dnešný cieľ bol na pohľad vcelku jednoduchý – pozbierať pečiatky z čo najviac chát. Môže to byť motivácia vtedy, keď nepomáhajú pekné výhľady, ale aj dôvod len tak byť v Tatrách.
Viac informácií o tejto trase nájdete v originálnom článku na MTHIKER.sk. Ak si chcete zamakať ešte viac, odporúčame pridať ešte jednu chatu a o nádherný celodenný výlet máte postarané. Ak sa však vyberiete do Tatier s deťmi, tento variant bude viac než postačujúci. Nájdete tu zázemie vo viacerých chatách a v každej si môžete opečiatkovať napríklad aj ruky 🙂 Vyrážame!
Prvá pečiatka – Hrebienok
Tak teda v Starom Smokovci hľadáme turistický hríbik a vyberáme sa po zelenej turistickej trase smerom na Hrebienok. Rozohriatie dlhé 2,5 km s menším stúpaním padne vhod hneď zrána. Máme výhľad na Slavkovský štít, ktorý nevie, či sa nám ukáže vo svojej kráse, alebo radšej ostane schovaný v hmle. Ak idete na výlet s malými deťmi, určite sa vám oplatí vyviezť sa na Hrebienok pozemnou lanovkou. My sme sa rozdelili na dve skupiny – tí, ktorí chceli mať viac kilometrov v nohách, vyrazili skôr a počkali na zvyšok, ktorý sa doviezol lanovkou. Čas čakania sme si skrátili obdivovaním vyrezávaných medveďov, ktoré sú symbolické pre Hrebienok. Prvá pečiatka je naša a môžeme pokračovať v ceste ďalej.
Druhá pečiatka – Bilíková chata
Našou ďalšou zástavkou je Bilíkova chata, ktorá je od Hrebienka vzdialená len 5 min. po zelenej. Bilíkova chata je horský hotel, ktorý sa nachádza vo výške 1 255 m n. m. v lesnatom prostredí Studenej doliny. Vchádzame do chaty a pýtame si pečiatky a ako protiotázku dostávame: „To len pečiatku? Nič viac?“ Áno, nám stačí tak málo ku šťastiu, veď ráno o 9 nám pivko na chate nepasuje.
Tretia pečiatka – Rainerova chata
Naša cesta pokračuje ďalej s cieľom dostať sa na Rainerovu chatu. Počas 1,3 km, ktoré nás dovedú ku nasledujúcej pečiatke, prechádzame okolo Dlhého vodopádu. Výška vodopádu má takmer 16 metrov, čo sa možno sprvu nezdá, lebo vodopád je tvorený množstvom skalnatých stupňov s rôznym sklonom, začínajúce vo výške 1 200 m n. m. Tu sa nám mení farba značky a presedlávame zo žltej na zelenú, ktorá nás povedie ku Rainerovej chate. Neskôr prechádzame okolo ďalších vodopádov Studeného potoka, ktorých hukot dodáva pravú atmosféru túre.
Turistov je tu pomerne veľa, keďže ide o nenáročnú a rodinkami s deťmi vyhľadávanú lokalitu v okolí Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice. No naše kroky tu nekončia. Za malú chvíľu sa ocitáme pri Rainerke, najstaršej chate vo Vysokých Tatrách. Ako správni zberatelia pečiatok sa vyberáme dnu za našim lovom. Vítajú nás turisti v dobrej nálade. S úsmevom na tvári a pečiatkou na papieri vyrážame ďalej.
Štvrtá pečiatka – Zamkovského chata
Od Rázcestia pod Húpačkami sa vydávame smerom na Zamkovského chatu a tak sa napájame už na Tatranskú magistrálu. Prechádzame niekoľkými serpentínami, raz bližšie ku Studenému potoku, inokedy ďalej od neho. Míňame ďalší vodopád Studeného potoka. Obrovský vodopád je o čosi väčší, výšku má 20 m a je vo výške 1 330 m n. m. a tak zdobí svojou krásou roklinu Malého Studeného potoka a Malej Studenej doliny.
Za chvíľu prechádzame okolo vodopádu Ľad v Slnečnej zákrute a už sa bez veľkých serpentín dostávame ku Zamkovského chate. A hádajte čo? Ideme po pečiatky. V obchodíku, kde má pečiatka svoje miesto, stretávame vtipných predavačov. Vyhlasujú súťaž medzi nami troma zberačmi – kto si dá viac pečiatok na ruky, vyhráva lízatko. Ja, ako hlavný pečiatkovač, odtláčam pečiatku Zamkovského chaty na 4 ruky. Sladké lízatko je v rukách víťaza s 23 pečiatkami. Desiata nás posilní a dodá energiu, aby sme sa dostali ku poslednej chate.
Piata pečiatka – Skalnatá chata
Po červenej nás čaká 2,7 kilometra. Cesta vedie popod Veľkú Lomnickú vežu a na pravej strane vidíme už náš cieľ – Tatranskú Lomnicu. Stromy ubúdajú a my sa dostávame už do kosodrevinového porastu a o chvíľu sa ocitáme na Skalnatej chate. Posledná pečiatka je naša.
Vyberáme sa ešte ku Skalnatému plesu, ktoré nás prekvapuje množstvom turistov a minimom vody. Sledujeme lanovku, ktorá vyváža turistov do oblakov na Lomnický štít. Rodinný výlet na Lomničák si však necháme na inokedy.
Obsadzujeme si lavičky a stolík a vyberáme turistický sedliacky obed – domácu slaninku a klobásku. Avšak, ak náhodou nemáte slaninku a klobásku, určite neurobíte zle, ak využijete reštauráciu a kaviareň Panoráma, ktorá vám zaručene naplní žalúdok a nechá kochať oči výhľadom priamo na Lomnický štít.
Smer Tatranská Lomnica
Posilnení na tele a so všetkými pečiatkami sa pomaly poberáme a čaká nás posledný, úprimne asi najhorší, úsek cesty – necelých 6 kilometrov po zelenej a zostúpiť vyše 900 výškových metrov. Zelenou sa púšťame dole, križujeme dráhu lanovky, prechádzame okolo zjazdovky a dostávame sa na Štart a odtiaľ ideme kúsok cyklo cestou. Pod Štartom sa odkláňame z asfaltovej cesty a lesná cestička nás privedie až do Tatranskej Lomnice.
Pre rodiny s deťmi a unavených turistov, alebo ak nechcete zmeškať vláčik ako my, odporúčame využiť lanovku zo Skalnatého plesa, ktorá vás dovezie až do Tatranskej Lomnice.
Keďže my sme na vlakovú stanicu došli akurát tak, že nám vláčik odišiel, využívame čas na nákup a doplnenie zásob, dávame krátky strečing a čakáme na vláčik so spokojným srdcom a unavenými nohami, ale neľutujeme ani jeden krok.
Tento článok vznikol v spolupráci s MTHIKER.sk.
