Share This Article
Poslední šerpovia na svete. To sú naši slovenskí vysokohorskí nosiči, ktorí pravidelne zásobujú horské chaty.
Hrdosť Slovenska
Nosiči existovali samozrejme aj v iných krajinách sveta, avšak všade ich postupne nahradila technika, stroje, lanovky, vrtuľníky a pod. Len na Slovensku sa toto remeslo zachovalo a môžeme byť na túto svetovú raritu patrične hrdí. Vo Vysokých Tatrách nosiči dodnes zásobujú Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Téryho chatu, Zamkovského chatu, Skalnatú chatu a Rainerovu útulňu.
Má to zmysel?
Prečo si ľudia nakladajú toľko kíl na chrbát a nesú to na vysoko položené chaty? Najčastejšou odpoveďou je sloboda, voľnosť, psychický oddych a láska k horám. Obzvlášť staršia generácia nosičov berie nosenie ako svoje celoživotné poslanie a nemajú v pláne skončiť, kým im telo nevypovedá službu. Dôležitejšia je sila a svaly alebo hlava a psychické nastavenie? Samozrejme, kondička, fyzická sila a zdatnosť sú neodmysliteľnou súčasťou nosenia, avšak možno ešte dôležitejšia zložka je psychická odolnosť a výdrž nevzdať to a pokračovať ďalej.
Náročnosť práce
Nosiči musia zvážiť každý jeden krok, ktorý sa možno „klasickému“ turistovi zdá úplne obyčajný. Na chrbte nesú niekoľko desiatok kíl rôzneho nákladu, ktorý potrápi aj ich dýchanie. Musia sa sústrediť a správne dýchať, pretože je to obrovská záťaž na chrbticu, hrudný kôš, a, vlastne, na celé telo. Neraz náklad meria do výšky raz toľko ako je výška samotného nosiča. To spôsobuje, že aj najmenšie zakolísanie môže spôsobiť pád (áno, stáva sa, že nosič spadne aj s celou krošňou, vtedy sa musí postaviť opäť s celou tou váhou, inokedy mu musia pomôcť dokonca turisti, hlavne v zime v zasneženom teréne, kedy sa prebárajú).
Čo si naložiť?
Nosiči nosia všetko, čo chaty potrebujú pre svoj každodenný chod – náradie do kuchyne, potraviny (či už sú to ingrediencie na varenie ako fazuľa, šošovica, múka atď. alebo sú to parené buchty a sladkosti), ďalej vodu, sudy piva, kofoly, posteľné obliečky, benzín do agregátov… Váha samotného nákladu je silne individuálnou záležitosťou. Môže to byť od 30 – 40 kíl, „klasických“ 60 – 70 kg či 100 kg a viac. Avšak každý z nich vám povie, že váha nie je dôležitá, dôležité je, aby nosič priniesol hore to, čo si naložil a nenechal to niekde na polceste. Tak ako existuje vynáška, existuje aj „znáška“. Nosiči pri ceste dole späť do doliny berú či už prázdne sudy, prázdne nádoby, špinavú bielizeň alebo odpadky.
Čas nehrá rolu
Tempo vynášky nosičov individuálne. Niektorí nosiči idú s nákladom tak dlho, ako trvá bežná turistika na chatu, iní dokonca predbiehajú turistov, iní si volia pokojné tempo a nikam sa neponáhľajú. Najdôležitejšie je prísť živý a zdravý so svojím nákladom hore.
Ak treba, tak na chate pomôžu s čím treba. Treba podotknúť, že nie všetci nosiči len prídu a odídu. Nosičmi sú väčšinou aj samotní pracovníci chát a chatári, ktorých po vynáške nečaká oddych, ale ďalej pracujú celý deň na chate.
Je obdivuhodné, že aj v dnešnej pretechnizovanej a uponáhľanej dobe sa nájdu ľudia, ktorí sa nesnažia si všetko uľahčiť, práve naopak. Sú to práve nosiči, ktorí sa starajú o to, aby nám, ostatným turistom, v horách na horských chatách nič nechýbalo a aby sme mali zabezpečený komfort, či už v podobe dobrého a teplého jedla, pitia alebo nocľahu.
Tento článok vznikol v spolupráci s MTHIKER.sk. Viac info a aj to, ako vyzerá jeden deň nosiča, sa dozviete v tomto článku.
