Share This Article
Najmenšie veľhory sveta a predsa tak krásne.
Kde všade môžeme vyraziť z jednej z najkrajších tatranských osád na Slovensku? Poďme sa spolu pozrieť na viaceré alternatívy turistiky zo Starého Smokovca.
Z Tatranskej Lomnice, kde sme si užili perfektný zjazd, sme sa presunuli do ďalšieho vychýreného strediska Vysokých Tatier – Starého Smokovca. Už dávno mi Starý Smokovec učaroval a veľmi sa mi táto maličká obec pod Tatrami páči, či už kvôli atmosfére alebo typickej architektúre, ktorá dodáva tejto obci čaro. Keďže nám ešte zostalo trochu času, rozhodli sme sa ešte rýchlo si to vyšliapať na pásoch na Hrebienok, kde sme nestretli už takmer žiadnych ľudí (kto túto lokalitu pozná, vie, že je to veľmi výnimočná situácia). Zbalili sme pásy, vychutnali si podvečerný mrznúci Hrebienok s pohľadom do doliny, zlepili pásy a užili sme si príjemný zjazdík v podvečerných hodinách.
Niet nad domácu kultúru
Po celom dni sme mali poriadny hlad a tak sme si to zamierili do miestnej koliby – milujem koliby a slovenskú kultúru, ktorá je v nich prezentovaná. Čakala som od nej veľa, napriek tomu dokázala ešte predčiť moje očakávania. Interiér bol nádherne zariadený, momentálne aj vianočne vyzdobený, nechýbal ani vianočný stromček, čo dodávalo jedinečnú atmosféru, k tomu hudobníci, ktorí naživo hrali ľudové piesne a skvelé jedlo k tomu…no čo viac si priať. Hudobníci sa ma zrazu spýtali, čo mi majú zahrať na želanie, a tak nasledovalo celé „rusnacké kolo“ pre mňa. 😊 Samozrejme zážitok umocnila aj únava po aktívnom oddychu a obrovský hlad (mám veľmi rada tieto momenty po turistike, kedy si všetko vážim raz tak a vnímam situácie inak, ako za bežných okolností).
Historický skvost v centre Starého Smokovca
Po úžasnej večeri nás čakal nocľah na ďalšom skvostnom mieste v jednom z najstarších hotelov v Tatrách – Grandhotel Starý Smokovec. S nádhernou typickou architektúrou, ktorá sa od jeho založenia veľmi nezmenila, (a to tu stojí od roku 1904!) je neprehliadnuteľný a krásne zapadá do vysokohorského prostredia.
V jeho tesnej blízkosti nájdeme Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je postavený vo vysokohorskom alpskom štýle a je považovaný za jednu z najkrajších stavieb v celých Vysokých Tatrách. Interiér kostola takisto pôsobí veľmi vznešene.
Hotel bol postavený v secesnom štýle ako prvý veľký tatranský hotel. Pýši sa bohatou históriou, kedy ho návštevou poctili osobnosti ako napr. saský korunný princ Fridrich August, významní slovenskí herci – Michal Dočolomanský, Jozef Króner, Emília Vášaryová (nachádzajú sa tu aj pamätné izby hercov) a mnohí ďalší. Pred prvou svetovou vojnou hotel patril medzi top 10 najlepších horských hotelov na svete, v súčasnosti sa umiestnil na 2. mieste v kategórii Najlepší historický hotel Európy s príbehom za rok 2017.
Je čas sa rozmaznávať
Už pri vstupe do hotela cítiť noblesu a úroveň tohto hotela. Vstup je vyzdobený nádherným a veľkým vianočným stromčekom. Izby sú priestranné a máme k dispozícii aj balkónik smerujúci do doliny s výhľadom na Podtatranskú kotlinu.
Ale na izbe sa dlho nezdržíme…čaká nás totiž vytúžený wellness v podobe horúcej vírivky a sáun. Na výber máte všetky sauny, aké poznám a to parnú saunu, ktorú mám najradšej pre jej prijateľnú teplotu a úžasnú vôňu eukalyptu a byliniek, ďalej „klasika“ v podobe fínskej sauny, infra sauna a k dispozícii sú dokonca aj vonkajšie fínske sauny. Môžete sa poprechádzať po vodnej ceste, kde sa strieda studená a teplá voda, v ktorej sú kamienky, po ktorých kráčate. Celý priestor interiéru wellnessu je veľmi pekný s prvkami dreva a príjemnou oddychovou zónou s keramickými ležadlami a relaxačnou hudbou. Nájdete tu aj veľký ochladzovací bazén s ľadovou vodou, do ktorého som vošla a vzápätí som „letela“ naspäť do horúcej vody, haha. Wellness sme si do sýtosti užili a nasledovalo príjemné posedenie v hotelovom bare, ktorý tiež pôsobil honosne. Do postele sme už len „odpadli“, mám pocit, že wellness nás unavil oveľa viac ako nejaká celodenná túra.
Ľadové kráľovstvo
Ráno nás čakali bohaté raňajky v podobe švédskych stolov v hotelovej reštaurácii Lefévre. Od stola za ktorým raňajkujeme pozorujeme cez okno Slavkovský štít, ktorý sa krásne vypína nad Starým Smokovcom. Po raňajkách balíme veci a tentokrát využívame „zubačku“ zo Smokovca na Hrebienok (zvýhodnené lístky si zakúpite cez Gopass), ktorá nám ušetrí čas v plánovanej turistike.
Na Hrebienku sme sa ešte zastavili pozrieť každoročnú zaujímavosť – Tatranský ľadový dóm.
Ide o diela, vytesané priamo do ľadu, na ktorých spolu pracovalo 22 sochárov nie len zo Slovenska, ale aj Česka a Nemecka. Tohtoročný (2022/2023) ľadový dóm je inšpirovaný sakrálnou Bazilikou Božieho hrobu v Jeruzaleme a na jej výrobu bolo použitých 225 ton ľadu. Vstup je bezplatný a dokonca aj bezbariérový.
Tatranskou magistrálou…
Po prezretí ľadového dómu lepíme pásy a už aj „ťapkáme“ po tatranskej magistrále (červený turistický chodník) smerom na Sliezsky dom. Hneď v úvode nás tešia perfektné podmienky…v noci prituhlo takmer k -20°C a počas dňa zostalo mrazivo, ale úplne jasno a slnečno, a pod nami v Podtatranskej kotline sa rozliehala inverzia. Dokonalé podmienky! Snehu už bolo dosť, bol dostatočne premrznutý, čiže sme sa nezabárali a na povrchu bola jemná vrstvička prašanu, takže sa šlo úplne perfektne.
Onedlho míňame smerovník Rázcestia pod Slavkovským štítom, kde sa po modrej značke dostanete na samotný Slavkovský štít (mimo zimnej uzávery). Avšak trasa po Slavkovskú vyhliadku je možná aj v zimnom období.
Lyže musia ísť dole
Pokračujeme ďalej po červenej značke terénom s príjemným a miernym stúpaním…čo sa ale zhoršuje sú podmienky na pásy. Terén začína byť „esíčkovitý“ s množstvom hrboľov a sem-tam vykukujú spod snehu skaly, šliapanie začínalo byť hotové trápenie, takže sme sa rozhodli lyže pripnúť na batoh a pokračovať na peši.
Keď sme vyšli z lesa už do oblasti kosodreviny, otvoril sa nám krásny pohľad na masív Slavkovského štítu a podmienky na lyže sa zlepšili, takže lyže mohli ísť naspäť na nohy a mohli sme si opäť užívať krásny výšľap na pásoch, ktoré kĺzali ako po perinke.
Podľa orientácie svahov a terénu sa zdalo, že už každú chvíľu sa nám začne ukazovať Gerlach a pod ním stojaci Sliezsky dom.
Zdanie neklamalo, Sliezsky dom už bol na dosah. Tešila som sa z tohto výhľadu, pretože z takejto blízkosti som ešte najvyšší slovenský štít nepozorovala. Uvedomila som si, že Tatry sú u mňa navštevovaným pohorím hlavne v zime. Samozrejme, aj v lete sú nádherné a nemožno im ubrať z letnej idylky, avšak pre mňa osobne majú väčšie čaro predsa len v zime. 😊
Akonáhle sme zašli do chládku a dvihol sa vietor, pocitová teplota šla rádovo dole a tak sme sa rýchlo poponáhľali dovnútra horského hotela, kde sme sa zahriali, dali si čaj a nasledoval zjazd po ceste (zároveň cyklochodníku) zo Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky.
Keďže auto sme mali v Smokovci, počkali sme na vlak, ktorý cez tieto tatranské osady pravidelne premáva a prepravili sme sa naspäť do Starého Smokovca, kde sme náš víkend zakončili. Výstup na Sliezsky dom z Hrebienka po Tatranskej magistrále Vám zaberie niečo okolo 2,5 – 3h s prevýšením okolo 450 výškových metrov.
Horské chaty aj štít na dosah
Zo Smokovca (resp. z Hrebienka) môžete vyraziť do Veľkej alebo Malej Studenej doliny, kde nájdete Zbojnícku a Téryho chatu.
Zbojnícka chata sa nachádza vo Veľkej Studenej doline vo výške 1 960 m n. m. a privedie Vás k nej modrý turistický chodník. Téryho chata je vo výške 2 015 m n. m. a zavedie Vás k nej zelený turistický chodník, vedúci Malou Studenou dolinou. Obe trasy sú porovnateľne dlhé a pri výstupe prejdete okolo 8, resp. 6 km (podľa toho odkiaľ vyrazíte) s prevýšením vyše 700 – 1 000 výškových metrov (takisto závisí od počiatočného bodu), avšak stúpanie je mierne a príjemné, strmší úsek prichádza až v Hangu, ktorý ale nie je dlhý a pri jeho prekonaní už máme chatu na dosah.
Cestou na Téryho chatu prejdete okolo Obrovského vodopádu a navštívite aj Zamkovského chatu. Zaujímavým prepojením je spojiť turistiku k týmto dvom chatám do jednej, vďaka prechodu Priečnym sedlo, ktorý spája Malú a Veľkú Studenú dolinu.
V súčasnosti je už dokonca tento prechod sprístupnený v podobe ferraty v smere z Téryho na Zbojnícku chatu (jediná ferrata vo Vysokých Tatrách).
Tesne za Hrebienkom sa nachádza Bilíková chata a neďaleko aj najstaršia tatranská chata, Rainerova chata (útulňa), v ktorej blízkosti sa nachádzajú známe Vodopády Studeného potoka, ktorý sem priteká zo spomínanej Veľkej Studenej doliny.
Mimo zimnej uzávery Vás modrý turistický chodník zo Starého Smokovca dovedie na Slavkovský štít (alternatívou je možnosť vyviezť sa na Hrebienok, napojiť sa na tatranskú magistrálu a na modrý chodník smerujúci na Slavkovský štít sa napojiť pri Rázcestí pod Slavkovským štítom). Ide o celodennú vysokohorskú turistiku, kde výstup zaberie 4 – 5 hodín s prevýšením takmer 1 400 výškových metrov.
Starý Smokovec, ako jeden z významných východiskových bodov na tatranské túry, ponúka pestré možnosti „výbehu“ pre zdatných, ale aj menej zdatných turistov, rodinky s deťmi, starších turistov apod. Zážitkom je určite aj samotná návšteva tejto najstaršej tatranskej osady s jedinečnou architektúrou, ktorú môžete zapojiť do Vášho plánu, či už chcete vyraziť na „dolinové“ túry za horskými chatami alebo navštíviť jeden zo 6 sprístupnených štítov Vysokých Tatier, alebo sa len tak „pomotkať“ v okolí Hrebienka a nasávať vysokohorskú atmosféru.
Tento článok vznikol v spolupráci s MTHIKER.sk a jeho autorkou je Nely.
