Čo robiť pri úraze, búrke či strate orientácie v horách

Stačí jeden nešťastný krok, náhla zmena počasia alebo precenenie vlastných síl a bezstarostná túra sa môže zmeniť na záchrannú akciu. Horský záchranár Jakub Filipko z Nízkych Tatier vysvetľuje, prečo je v núdzi najdôležitejšie nečakať, presne opísať svoju polohu a riadiť sa pokynmi operátora.

Bezpečný pohyb v horách pritom nie je iba otázkou kvalitnej výbavy. Rovnako dôležité je vedieť, kedy sa otočiť, komu zavolať a ako pomôcť zranenému do príchodu záchranárov.

Pri úraze nečakajte, či sa stav zlepší

Keď sa váš spoločník zraní, prvým krokom by malo byť čo najrýchlejšie privolanie pomoci.

„Dojazd záchranárov v horskom teréne nemusí trvať iba niekoľko minút. V závislosti od počasia, polohy a náročnosti terénu to môžu byť aj hodiny,“ upozorňuje Jakub Filipko.

V horských oblastiach na Slovensku volajte Horskú záchrannú službu na čísle 18 300. Použiť môžete aj univerzálne tiesňové číslo 112. Aplikácia HZS podľa vašej polohy automaticky rozpozná, ktorú linku má kontaktovať, a spolu s núdzovou správou odošle aj dostupné údaje o vašej polohe.

Záchranárov kontaktujte aj vtedy, keď si nie ste istí závažnosťou zranenia. Operátor vyhodnotí, či je potrebný okamžitý zásah, alebo vám pomôže situáciu zvládnuť telefonicky. Telefón si prepnite na hlasný odposluch. Budete tak môcť zostať v kontakte s operátorom a súčasne kontrolovať stav zraneného.

Najdôležitejšia informácia? Vaša poloha

Pri tiesňovom hovore sa vás operátor bude pýtať na zranenie, vedomie, dýchanie, krvácanie aj počet ľudí v skupine. Ako prvé však potrebuje vedieť, kde sa nachádzate.

„Môže sa stať, že počas hovoru vypadne signál. Ak poznáme rozsah zranenia, ale nevieme, kde človeka hľadať, pomoc k nemu nevieme poslať,“ vysvetľuje horský záchranár.

Uveďte preto čo najpresnejšie:

• GPS súradnice alebo polohu z mapovej aplikácie,
• názov turistického chodníka a smer, ktorým ste išli,
• posledný rázcestník, chatu, lanovku či inú výraznú lokalitu,
• približnú nadmorskú výšku, ak ju poznáte,
• počet zranených a celkový počet ľudí v skupine.

Operátor sa môže opýtať aj na vek či približnú hmotnosť zraneného. Tieto údaje pomáhajú záchranárom rozhodnúť, koľko ľudí a akú transportnú techniku budú potrebovať.

Ako skontrolovať a stabilizovať zraneného

Najskôr sa presvedčte, že pri poskytovaní pomoci nehrozí ďalšie nebezpečenstvo ani vám. Dávajte pozor na padajúce skaly, nestabilný svah, premávku horských vozidiel, vodu či blížiacu sa búrku.

Následne skontrolujte, či zranený reaguje a či normálne dýcha. Všímajte si tiež masívne krvácanie. Pri život ohrozujúcom stave volajte okamžite pomoc a postupujte podľa pokynov operátora. Aktuálne európske odporúčania prvej pomoci zdôrazňujú bezpečnosť miesta, rýchle kontaktovanie tiesňovej linky, kontrolu vedomia a dýchania a zastavenie život ohrozujúceho krvácania.

Po vážnom páde zraneného zbytočne neposúvajte. Výnimkou je bezprostredné ohrozenie, napríklad padajúce kamene, voda alebo iné nebezpečenstvo. O vhodnej polohe, zastavení krvácania či ďalších krokoch vás môže navigovať operátor, ktorý má na operačnom stredisku k dispozícii zdravotníckych záchranárov. Zraneného zároveň chráňte pred chladom, vetrom a dažďom. Aj počas leta môže človek ležiaci bez pohybu rýchlo prechladnúť.

Aplikáciu HZS si nastavte ešte doma

Aplikácia Horská záchranná služba nie je určená iba na privolanie pomoci. Dokáže podľa GPS odoslať vašu polohu, zobraziť aktuálne výstrahy a ukázať najbližšie stanice HZS, horské chaty, meteostanice či automatizované externé defibrilátory.

Do profilu si môžete vopred uložiť zdravotné údaje, kontakty na blízke osoby a ďalšie informácie dôležité pre záchranárov. Pri tiesňovom volaní sa odošlú priamo na dispečing. Aplikácia môže pri slabom dátovom signáli vygenerovať SMS správu, ktorá je na kvalitu spojenia menej náročná než telefonický hovor. HZS v roku 2026 rozšírila možnosti tiesňovej komunikácie aj o SMS chat na čísle 18 300.

Aplikáciu si preto nestačí iba stiahnuť cestou na túru. Overte si telefónne číslo, vyplňte profil a oboznámte sa s jej funkciami vopred.

Najlepšia záchranná akcia je tá, ktorej sa dá predísť

Príprava na túru sa nezačína balením batoha, ale výberom trasy.

Zohľadnite kondíciu, skúsenosti a zdravotný stav všetkých členov skupiny. Ak idete s deťmi, trasu prispôsobte najslabšiemu členovi, nie najrýchlejšiemu dospelému. Vopred si určte aj čas, keď sa otočíte späť bez ohľadu na to, ako blízko sa vám zdá cieľ.

Pred odchodom si overte:

• aktuálnu predpoveď a horské výstrahy,
• stav a prípadné uzávery chodníkov,
• dĺžku trasy a celkové prevýšenie,
• čas poslednej lanovky, ak je súčasťou plánu,
• možnosti skrátenia alebo predčasného ukončenia túry.

HZS zverejňuje pre jednotlivé horské oblasti aktuálne podmienky, výstrahy aj upozornenia na zmeny turistických trás.

Čo by nemalo chýbať v turistickom batohu

Obsah batoha prispôsobte dĺžke trasy, ročnému obdobiu aj predpovedi. Základom sú pevné turistické topánky s vhodnou podrážkou. Šetriť na obuvi, najmä pri deťoch, sa nemusí vyplatiť – unavené nohy a slabá stabilita zvyšujú riziko pošmyknutia či poranenia členka.

Na bežnú horskú túru si zbaľte najmä:

• dostatok vody a energetické občerstvenie,
• nepremokavú a vetruodolnú bundu,
• teplú vrstvu a niečo suché na prezlečenie,
• lekárničku a osobné lieky,
• zateplovaciu fóliu,
• čelovku alebo iný samostatný svetelný zdroj,
• nabitý telefón a powerbanku,
• pokrývku hlavy a ochranu pred slnkom,
• mapu, ideálne dostupnú aj bez internetového pripojenia.

Lekárnička má zodpovedať prostrediu a rizikám konkrétnej aktivity. Pred každou sezónou skontrolujte jej obsah, exspiráciu zdravotníckeho materiálu a doplňte všetko, čo ste použili.

Stratili ste orientáciu? Nechoďte náhodným smerom

Ak neviete, kde ste, zastavte sa. Pokračovanie bez jasného smeru vás môže zaviesť do strmého terénu, kosodreviny alebo ešte ďalej od značeného chodníka.

Otvorte mapu, skúste určiť posledné miesto, ktoré ste bezpečne rozpoznali, a kontaktujte HZS. Ak vás operátor lokalizuje a existuje bezpečná možnosť návratu, môže vás telefonicky navigovať k chodníku.

Keď pohyb nie je bezpečný alebo ste zranení, zostaňte na dohodnutom mieste. Ideálne pri rázcestníku, turistickej značke alebo inom ľahko rozpoznateľnom bode. Ak po nahlásení polohy začnete pokračovať bez informovania záchranárov, výrazne im sťažíte pátranie.

Chráňte sa pred vetrom a chladom, šetrite batériu telefónu a udržiavajte spojenie. Jeden telefón ponechajte dostupný na komunikáciu so záchranármi.

Búrka na hrebeni: najdôležitejší je včasný zostup

Letná túra by sa mala začínať skoro ráno. Popoludňajšie lokálne búrky môžu prísť veľmi rýchlo a na otvorenom hrebeni nemusíte mať kam ustúpiť.

Ak sa obloha výrazne zatiahne, počujete hrom alebo vidíte blesky, neoplatí sa čakať, či vás búrka obíde. Čo najskôr opustite vrchol, hrebeň a ďalšie exponované miesta. Nezostávajte pri osamelom strome, stĺpe, vodnej ploche ani pod skalným previsom.

Najdôležitejšie je nezostávať na exponovanom mieste a čo najrýchlejšie sa dostať do bezpečného úkrytu.

Ako sa správať pri prílete vrtuľníka

Keď vám operátor oznámi, že smeruje vrtuľník, vyberte jedného človeka, ktorý bude posádku navádzať. Mal by sa postaviť na dobre viditeľné miesto, mierne bokom od ostatných a obliecť si čo najvýraznejšiu vrstvu.

Nie je vhodné, aby začala mávať celá skupina. Z pohľadu pilota potom nemusí byť zrejmé, pri ktorej skupine sa nachádza zranený.

Na signalizáciu sa používajú jednoduché znaky:

• obe ruky zdvihnuté dohora do písmena V znamenajú „áno, potrebujeme pomoc“,
• jedna ruka hore a druhá dole, teda tvar podobný písmenu N, znamená „nie, pomoc nepotrebujeme“.

Upevnite voľné predmety, odložte paličky a zabezpečte oblečenie, fólie či čiapky, ktoré by mohol rozfúkať prúd vzduchu od rotora. K vrtuľníku sa nepribližujte, kým vám na to posádka nedá jasný pokyn.

Ak vrtuľník najskôr miesto obletí a opäť sa vzdiali, neznamená to, že vás nenašiel. Pilot si potrebuje prezrieť terén, vietor a možnosti pristátia alebo vysadenia záchranára pomocou navijaka.

Nevoľnosť po výjazde lanovkou nepodceňujte

Rýchly presun lanovkou z doliny do nadmorskej výšky okolo dvetisíc metrov môže u citlivejších návštevníkov vyvolať slabosť, závrat alebo nevoľnosť. Takýto stav však netreba automaticky označiť za akútnu výškovú chorobu.

Postihnutý by mal prerušiť aktivitu a oddychovať. Ak je schopný bezpečného presunu a stav je mierny, môže pomôcť zostup do nižšej polohy. Pri zhoršovaní príznakov, kolapse, zmätenosti, bolesti na hrudníku alebo problémoch s dýchaním okamžite kontaktujte záchranárov. Pri podozrení na výškové ťažkosti sa nemá pokračovať vyššie a pri zhoršení stavu je potrebný zostup.

Bezpečný návrat je súčasťou každého horského zážitku

Rešpekt pred horami neznamená strach. Znamená schopnosť prispôsobiť plán počasiu, terénu, vlastnej kondícii aj ľuďom, ktorí idú s vami.

Niekedy je najlepším rozhodnutím vynechať vrchol, skrátiť trasu alebo sa otočiť skôr. Hory tu budú aj zajtra. Najdôležitejšie je, aby ste sa z nich vrátili bezpečne – spolu a s chuťou vyraziť nabudúce znova.

Zapamätajte si 18 300 je tiesňová linka Horskej záchrannej služby v horských oblastiach. Univerzálne môžete volať aj 112. Pri hlásení nehody povedzte najskôr svoju polohu, z miesta sa bez dohody so záchranármi nepremiestňujte a počas celého zásahu sa riaďte pokynmi operátora. Aplikáciu HZS, mapu aj potrebnú výbavu si pripravte ešte predtým, než vykročíte na chodník.

Tento obsah bol vytvorený alebo upravený pomocou umelej inteligencie (AI).