Share This Article
Je to ako s Colombovou manželkou. Všetci o nej hovoria, ale nikto ju zatiaľ nevidel. O čom hovoríme? O zubačke na Hrebienok. Populárnu pozemnú lanovku ľudia často prezývajú zubačka, pričom na to neexistuje žiadny dôvod.
Niečo málo z histórie
Populárna pozemná lanovka na Hrebienok vozí turistov od roku 1908. Na vývoz turistov do obľúbeného východiskového bodu na viaceré tatranské túry slúžili spočiatku vozne otvorené, neskôr zatvorené, lanovka sa modernizovala pred MS 1970 a v súčasnej podobe jazdí od decembra 2007. Zubačka to však nikdy nebola. „Aj keď sa pohybuje po koľajniciach, je to lanová dráha. Celý pohyb zabezpečuje lano, ktoré prechádza pohonom v hornej stanici. Ten ťah je zabezpečený v smere z údolnej stanice do hornej stanice a vozeň, ktorý sa pohybuje zhora dole, ide takpovediac aj vlastnou váhou dole,“ vysvetľuje Dušan Slavkovský, riaditeľ horského strediska Vysoké Tatry.
Ako to teda je?
Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok mala vždy rovnaký pohon – ťažné lano, ktoré má na jednom konci upevnený vozeň č.1 a na druhom vozeň č.2. Vozeň idúci dole tak pomáha vlastnou váhou vytiahnuť vozeň idúci hore s tým, že mu pomáha motor v strojovni na hornej stanici. Jediná ozubnicová železnica v Tatrách sa nachádza na trati z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso. Poháňa ju ozubené koleso pohybujúce sa po hrebeni položenom medzi koľajnicami. Lanovka na Hrebienok žiadny ozubený pohon na trase ani na lanovke nemá, no aj tak si väčšina turistov stále ide svoje.
Vždy sa nájde niekto…
Prídu na kasu a chcú ísť zubačkou, nie lanovkou. Prídu do lanovky a sprievodca počúva hlášky typu ideme hore zubačkou. A pritom medzi koľajnicami vidia práve pohybujúce sa lano. Veľakrát sme to počuli, aj sme to ľuďom vysvetľovali.
Peter Zemčák, vedúci pozemnej lanovej dráhy na Hrebienok.
S históriou pozemnej lanovky sa môže verejnosť podrobnejšie zoznámiť na výstave dobových fotografií v Grandhoteli Starý Smokovec, ktorý sa nachádza len pár metrov od nástupnej stanice lanovky.